Duchovia a poltergeisti. Čo sú títo zvláštny nočný návštevníci zač? Poslovia z duchovného sveta, alebo vnútorné prejavy strachu, ktoré ležia hlboko v nás?
Na otázku čo je to duch sa veľmi ťažko odpovedá. Ľudia definujú duchov rôzne, alebo čo si pod tým oni sami predstavujú, alebo čo podľa nich je duch. Pre veľa ľudí je to akýsi prejav mŕtveho človeka, niečoho čo prežíva telesnú smrť. Iný ducha zase interpretujú skôr ako nejakú bytosť dobrú alebo zlú, či už anjelskú alebo démonickú. Ale rozhodne ho nespájajú s osobou a ani so žiadnym živým tvorom.
V tzv. primitívnych spoločnostiach ktoré uctievajú predkov vidíme ako jednoducho je možné prízračné zjavenia vykladať. Niečo ako poctu, ako návštevu zo záhrobia aby niečo predali pokračovateľom.
V západnej spoločnosti sú oproti tomu duchovia vnímaný ako hrozba. Podľa kresťanstva mohli stratené duše prichádzať iba z jedného miesta a to z pekla. Tak, že musia byť nečisté. Je dosť reálne, že najviac za duchov sa považujú diabolské bytosti.
V súčasnosti sa obecne verí, že duchovia sú bytosti zbavené tela, ktoré odmietajú opustiť náš svet.
Niektorí zase rozlišujú medzi prízrakmi a duchmi. Prízrak ako nejakú entitu, ktorú niekto pozná. Je to zjavenie, ktoré poznávate ako osobu v netelesnej forme. Proste sa jedná o poznateľnú ľudskú bytosť. Potom ducha majú za nejakú silu, niečo hmlovité čo mení svoj tvar. Je oblak, alebo nejaké svetlo, alebo rada udalostí pripomínajúcich poltergeista.
Prečo sa vlastne takéto historky o duchoch rozprávajú? Je to jednoduché, lebo jednoducho niekto s niečim prišiel a urobil z toho príbeh. A historka bola na svete.
Na rozdiel od prízrakov a strašidelných miest je pre poltergeistov charakteristické, že sa nezjavujú. Okrem tohto znaku je rozdiel medzi kategóriami nepatrný.
Rozdiel medzi poltergeistom a strašením nie je v postate presne vymedzený. Výraz strašenie sa väčšinou používa v spojení s nejakým konkrétnym miestom. Pričom poltergeist súvisí skôr s niekym kto v danom mieste žije. Inými slovami ak sa osoba s daným miestom nejak spojená, ako napr. dieťa s izbou a pri prechádzaní nejakej konfliktnej situácie presťahuje na iné miesto, potom daný jav zmizne ako na starom alebo novom mieste. Máme tu teda okolnosti a psychologické podmienky, ktoré dohromady vytvárajú fenomény, ktoré nie sú doposiaľ vysvetlené. Pokiaľ ide o strašenie sú to javy dosť podobné ako napr. pohybujúce sa predmety.
Okrem kategorizácie týchto zjavení nie je možné sa zhodnúť na ich pôvode. Máme skutočne veriť, že sú to bytosti z duchovného sveta? Táto otázka je stále otvorená… Panujú dve rozdielne názory, pričom jeden uvádza, že sa jedná o spojenie s duchovným svetom a druhý spojenie so psychickými silami, ktorá veda dnes ešte nepozná.
Keď vravíme o prízrakoch tak obvykle máme na mysli domy kde straší, alebo nejaké miesto odpočinku duší. Pretože sú prízraky veľkým zdrojom pre filmy, otázkou stále ostáva čo sú vlastne zač. Domy kde straší bývajú miesta, kde sa prízraky radi zdržiavajú. Väčšinou je to tak, že ak kúpite dom kde straší, tak Vás tam prízraky nemajú v láske a dávajú to veľmi jasne najavo.
Prízraky sa môžu zjavovať mnohými spôsobmi v závislosti na mieste a osobe ktorá ich vidí. Asi preto je tak ťažké prísť s jednoduchou a univerzálnou teóriou ktorá by ich vysvetľovala. Vo svete nadprirodzených javov nie je nikdy nič jednoduché.
Ak Vám niekto bude rozprávať historku, tak musíte preskúmať všetky možnosti. Eventualitu, že sa deje niečo nadprirodzené je potrebné odmietať do takej doby, pokiaľ nie sú vyčerpané všetky ostatné možnosti. Najprv je nutné zaujať postoj sústavného skeptika, spochybňovať texty svedkov a nepodľahnúť ani skrytému nebezpečiu ktoré číha na skeptika, že sa celkom všetko odmietne. Musíte vedieť ako oddeliť objektívne prvky od subjektívnych pocitov. Proste stopercentná objektívnosť neexistuje.
V prípade zjavenia v kritických okamžikoch, je prakticky nemožné vylúčiť teóriu mimo zmyslového vnímania a uprednostniť domnienku, že tu niekto prebýva ako duch.
Už dlhú dobu je známe, že faktory okultného prostredia si s našou mysľou vedia poriadne zahrávať. Naše kognitívne vnímanie môžu ovplyvniť rôzne faktory okolo nás.
Zase je pravdou, že neustále vidíte ako skeptici a ľudia naklonený k paranormálnym javom prebiehajú od jednej teórie k druhej, aby uspokojivo vysvetlili to a ono. Ale bez „toho“ zbytku sa to nikomu nedarí.
Pokiaľ ide o úkazy tohto typu, ešte nikto nepriniesol k strašeniu žiadnu odpoveď. Zavádzaním nových technológií a prirodzene sa vyskytujúcim fenoménom pripravuje cestu pre nové výklady. Nesmieme si však zatvárať dvere pred možnosťou, že sú tieto javy prejavom možno duchovného sveta.
Slovo „poltergeist“ pochádza z nemčiny a znamená hlučný duch. Ak máme však veriť ľuďom zaoberajúcimi sa týmto fenoménom, je prítomnosť nejakej entity behom takýchto prejavov doposiaľ neistá. Iba, že by duchovný svet podvádzal?
Dnes sa o fenoméne poltergeist vraví ako o nečakanej manifestácii mysle nad hmotou, spomínané ako psychokynéza. A v širšom slova zmysle ako spojenie mysle s okolitým svetom. V centre týchto manifestácií stojí osoba označovaná ako poltergeistov agent. Taký človek býva často mladý a nie je mu viac ako 19 rokov. Je priemerne inteligentný. Vo veľa prípadoch trpí nejakým emočným problémom.
Poltergeist je činný skôr v disfunkčných rodinách, kde sa potlačuje agresívne chovanie. Agresia zatlačená do podvedomia niektorého z členov rodiny pokiaľ nevybuchne v podobe poltergeista. Ale zase žiadne dôkazy o tom, že by myseľ mohla mať na hmotu taký vplyv nie sú.
Nie všetci zase zdieľajú spoločný názor, pokiaľ ide o podstatu alebo spúšťanie týchto javov. Drvivá väčšina zase zastáva názor, že paranormálne udalosti nejak súvisia s prežitím. S niečim väčším než je naša každodenná existencia na zemi, pokiaľ to chceme takto nazvať. A toto nejak väčšie spojene s psychickými schopnosťami, alebo inak tieto psychické schopnosti sú možno viditeľnou súčasťou tohto dualistického videnia sveta. Sveta hmotného a sveta duchovného. Táto teória stoji predovšetkým na určitom presvedčení, na určitej viere. Oproti tomu máme zase inú názorovú školu a ta má taktiež svoje presvedčenia a svoju vieru. Tá je zase asi viac materialistickejšia.
Na jednej strane máme materialistický názor na mimo zmyslové vnímanie a na strane druhej máme názor, ktorý pracuje aj s existenciou duchovného sveta.
Nech už sú tieto javy akékoľvek, výklady ktoré poukazujú na niečo „hore“ v duchovnom svete je vždy treba brať s rezervou. Veď tu dole na zemi je toho ešte veľa čo sa učiť…
K tomu aby niekto dokázal, že prízraky skutočne existujú, budeme potrebovať ešte trochu pomoci a viac dôvery.
Aj keď nie je na viere v prízraky nič vedeckého, tak stále v tom niečo povzbudivého a dáva nám to nádej, že existuje život po živote, čo je síce názor skôr subjektívny ako vedecký, ale predsa len robí vyhliadku na smrť menej desivú.
Prízraky existujú, resp. prinajmenšom existujú ich prejavy. Sú to bytosti bez tela, alebo entity z iného sveta, ktorí ležia niekde medzi svetlom a temnotou? Možno… nikto na túto otázku z nás nemá definitívnu a jednoznačnú odpoveď.