Naozaj existujú tieto bytosti? Toto je jedno z najzáhadnejších tajomstiev bytostí života, ktoré sa ľudia snažia rozlúštiť už niekoľko storočí. Každý má právo veriť tomu čo vidí, alebo čo počuje. Ale čo to vlastne niektorí ľudia vidia resp. počujú?
Kto sú to duchovia?
Väčšina ľudí si ich predstavuje ako duše zomrelých, ktorí sa objavujú v našom svete vo viditeľnej forme. Niektorí v ich existenciu veria a iný zase tento jav kategoricky odmietajú. Najčastejšie si ľudia prízraky predstavujú ako zahmlené obrazy ľudských bytostí s nejasnými ľudskými obrysmi.
Kto alebo čo je duch?
Je to niečo antropomorfné, síce prízračne, ale antropomorfné. Ide o niečo čo ľudské myslenie nedokáže pochopiť. Pri tom sa väčšinou stretávame s tým, že ducha nemôžeme vizualizovať a ani nejako zvláštne zachytiť. Toto je taký hlavný bod. Hovoríme o prízračnosti čo je odvodené od slova prízrak, ale predsa duchov zachytiť je možné…
Z úst skeptika
Už sa blížila polnoc, ale informatik vôbec nepremýšľal aby odišiel zo svojho pracoviska. Bol tak zarytý do svojej práce, že proste zabudol na čas. Z ničoho nič tento človek ucítil, že ho niekto uprene pozoruje. Rozhliadol sa okolo seba a uvidel niečo, z čoho sa mu hrôzou postavili vlasy na hlave. Pomaly sa k nemu približovala hmlou obalená neforemná postava šedej farby a naťahovala k nemu niečo, čo vzdialene pripomínalo ruky. Po nejakom čase začala táto postava blednúť že bola čoraz viac biela a priehľadná, až nakoniec celkom zmizla.
Od strachu toho človeka zalial studený pot. Najprv si myslel, že tento prízrak bol iba výplodom jeho fantázie po náročnom pracovnom dni. Potom sa zamyslel a dal sám sebe otázku, čo ak to nebol iba výplod jeho fantázie? Bola to iba halucinácia unaveného človeka, alebo doposiaľ vede niečo neznámeho?
V skutočnosti vidí duchov veľa ľudí
V reálnom živote niektorí ľudia vidia duchov. Iba sa to prejavuje rôzne. Sú to tie deja-vu ktoré doposiaľ nevieme vysvetliť? Pokiaľ takéto videnia zažíva niekto, tak tento človek si takéto veci necháva iba pre seba. Hlavným dôvodom nepriznania je strach z toho aby sa nestal osobou ktorej sa budú iný smiať.
Kde je vlastne pravda?
Ľudia ktorí sa venujú týmto veciam, Vám jednoznačne povedia, že sa jedná o koncentráciu energie ktorá opustila ľudské telo po smrti. Iní zase tvrdia, že prízraky sú prejavy slabej hmoty koncentrovanej energie, iná realita resp. iná materialita a iné fyzikálne vlastnosti ktoré nám umožňujú vnímať naše zmysly. Ďalšia skupina sa prikláňa k názoru, že sa jedná o bytosti z iného sveta, ktorý v skutočnosti nie je iný, ale existuje spolu s tým našim. Ale podľa definície je celkom odlišný. Tá ďalšia skupina vraví, že duše ľudí po smrti nekontaktujú a nezjavujú sa nikomu, a ak k tomu dochádza, tak stále sa jedná iba o zlé bytosti (démonov).
Duchovia s nejakou úlohou alebo s príkazom
Mnoho ľudí zastáva názor, že duchovia prichádzajú medzi živých s cieľom niekoho potrestať, alebo pomôcť. Väčšina zase tvrdí, že duchovia sa zjavujú preto aby napravili nejakú chybu alebo nespravodlivosť ku ktorej došlo na niekom z živých ľudí. V každom prípade sa jedná o prízrak, ktorý je pozostatkom človeka čo sa nevznieslo k nebesiam, ale z nejakých dôvodov sa zdržala vo svete smrteľníkov.
Možno zablúdili v čase a priestore, alebo kvôli tomu, že im živí ľudia postavili nejaké prekážky. Možno preto táto duša resp. substancia nemôže dosiahnuť bodu kam má doraziť. Tak možno začne blúdiť a začne sa mstiť živým ľuďom.
Existuje niekoľko druhov prízrakov
V prvom prípade sa jedná o duchov, ktorí sú stále na jednom mieste. Sú to prízraky ktoré sa zjavujú rôznym ľuďom, ale je to stále jeden konkrétny duch ktorý sa zdržiava na jednom mieste. V týchto prípadoch sa zdá, že ich ľudia vôbec nezaujímajú. Ale priťahuje ich práve to jedno miesto ktoré navštevujú. Stojí zato zmieniť to, že to môžu byť duchovia ľudí, ale aj zvierat.
Ľuďom sa nezjavujú iba duchovia v ľudskej podobe. Je jednoduchšie, prijateľnejšie a hlavne dostupnejšie vidieť nejaké človeku podobné prízraky z iného sveta.
Ďalšiu skupinu duchov asi tvoria nejakí poslovia. Títo navštevujú ľudí s nejakým určitým cieľom. Duchom tohto typu sa vraví, že sú to duše zomrelých, ktorí sa vracajú do sveta živých aby predali nejaký odkaz alebo varovanie. Väčšinou sa zjavujú rodinám a priateľom. V takýchto prípadoch duch málokedy niečo vraví. Väčšinou dávajú prednosť ukazovaním na nejaký konkrétny predmet, alebo svoje odkazy predávajú aj prostredníctvom neverbálnej komunikácie.
Asi poslednú skupinu tvoria tzv. duše živých. Možno sa to zdá podivné, ale niekoľko zjavení sa spája s duchmi živých ľudí. Niektorí vidia duše živých ľudí (príbuzných, priateľov), ktorí sa dostali do problémov, alebo sú na prahu smrti. A ten doposiaľ živý človek, ktorého duša sa zjavila niekomu môže byť aj ďaleko. Nie je pritom vylúčené, že sa mu ukáže aj miesto tragédie, alebo iba to miesto a nie duša človeka. Takéto prízraky sa väčšinou zjavujú iba jedenkrát.
V rade prípadov existujú predstavy, že na nejakom mieste či už je to dom, alebo nejaké miesto kde sa udialo niečo tragické, tak duša človeka spojená s daným miestom a udalosťami vo výsledku neodíde do neba, ale nejakým spôsobom sa ich zostatková časť vtlačí do daného miesta.
Existuje veľa vecí, ktoré ľudské oči nevidia
Na zemi sú miesta, kde sa zjavujú duchovia či už vo väčšej alebo menšej miere. Napríklad na cintorínoch sa môže jednať o zbytkovú energiu. Môže ísť o energiu mŕtvych od chvíle keď ich duša odišla do iného sveta.
Iná myšlienka sa prikláňa k tomu, že duša je éterické telo. Skrz neho presvitá a je vidieť okolité predmety. Možno taká slabá energia, ktorá má tvar človeka ako vyzeral počas svojho života. A to aj v šatách a topánkach ktoré za svojho života nosil. Jednoducho povedané odtlačok človeka, ktorý je viditeľný iba pod nejakým uhlom a za určitých okolností.
Vysvetlenie existencie bytostí z druhého sveta, ktorí tu sú s nami, ktorí sa prejavujú a zjavujú sa v určitých situáciach ktoré bývajú často nepredvídateľné a to, že sa zjavujú záleží pravdepodobne na okolnostiach.
Veľa ľudí sa snaží nájsť vysvetlenie prečo sa zjavujú duchovia, ale stále vzniká mnoho otázok na ktoré neexistuje odpoveď.
