Každý z nás, resp. väčšina ľudí cíti útechu v predstave stvoriteľa, a predstave ďalšieho života. Len málo ľudí uvažuje, že po tomto svete nie je nič. Asi by bolo smiešne, že sa tu len objavíme na tejto planéte bez nejakého vysvetlenia, a po našej smrti zmizneme bez stopy…
Možno sú prízraky a duchovia pre nás v súčasnosti iba formou nejakej energie, ktorej zatiaľ nerozumieme. Pravdepodobne je iba otázkou času, kým objavíme pravú podstatu daného fenoménu.
Dôkaz o nejakom paranormálnom svete, bytosti, entite je ťažké získať, ale možno ho ľudia iba hľadajú na tých nesprávnych miestach. A bude postačovať iba jeden jediný nepriestrelný dôkaz aby sa všetko úplne zmenilo…
Mnoho z nás sa už od ranného detstva boja diabla, kde tento strach zvyčajne pretrváva až do dospelosti, pričom u niektorých ľudí pretrváva po celý ich život. Práca a každodenný život nás zamestnávajú a pomaly si tento zlý fenomén vytláčame zo svojich životov. Zväčša ak dôjde k nejakej kríze, tak vtedy na to začíname myslieť.
Je smutné stratiť pocit, že nikam nepatríte a čo je ešte dôležitejšie a to prísľub toho, že existuje niečo aj po smrti. Stále je toho veľa, čo sa veda snaží vysvetliť, kde najviac odpovedí je o tom, že sa jedná o nejaké konštrukty našej kolektívnej predstavivosti.
Exorcizmus je náboženská prax, kedy z tela osoby ktorá bola fyzicky posadnutá je z nej vyhnaný zlý duch, alebo démon. Ide o prastarý rituál zdieľaný mnoho kultúrami po celom svete. Túto procedúru za normálnych okolností robí výlučne kňaz, alebo duchovná osoba. Obvykle zahrňuje prednášanie viet určených k tomu aby zlý duch odišiel v mene vyššej moci. Pri kresťanskom exorcizme, títo exorcisti vzývajú Boha, Ježiša, svätých a častokrát aj anjelov aby im pomohli pri vyháňaní démona z tela posadnutej osoby.
Posadnutí jedinci samých seba nemajú za zlých, ale skôr sa cítia ako bezmocné obete, ktoré fungujú ako hostitelia zlomocných bytostí. Tieto osoby nie sú zodpovedné za svoje činy a exorcizmus sa považuje skôr za liečbu než osobný trest. Posadnutý sa často prejavuje násilne a agresívne, kde v niektorých prípadoch sa osoba priviazala aby nemohla ublížiť sebe alebo kňazovi.
Kresťanský exorcizmus zažil v 19 storočí veľký ústup, kde až potom ak si ho začala všímať populárna kultúra, tak počet exormizmov začal dramaticky stúpať.
Posadnutie ako také, aj keď je v dnešnej dobe známe ako fenomén, tak ho vedecká komunita nepovažuje za seriózny predmet skúmania. Veda poukazuje na podobnosť symptómu posadnutia, uznávaných fyzických a psychických chorôb ako je psychóza, epilepsia, Tourettov syndróm a schizofréniu. Aj cez tento skepticizmus k posadnutiu a rituálov ktoré ho doprevádzajú naďalej vedú nekonečné debaty…
Nikto so zdravotnými problémami či chorobou, ktorá sa dá jasne stanoviť lekárom, nie je postúpený exorcistovi.
V prvom rade ak sa chcete niečo dozvedieť o diablovi, tak musíte vedieť kto je Boh. Vraví sa, že máme do činenia s rôznymi typmi duchov, ktorí majú rôznu moc. Démoni pochádzajú z 9 chórov anjelských a majú rôzne schopnosti. Anjelský chór je ten najvyšší. Predpokladá sa, že najviac sa exorcisti potýkajú s nimi. Občas sa vyskytne prípad kde si uvedomia, že niečo nie je v poriadku, kde toto je už stretnutie s diablami. A tí sú silnejší.
Je asi mnoho prípadov duševne chorých ľudí, ktorí nepotrebujú exorcizmus. Ale zase na druhej strane aj oni potrebujú nejakú pomoc.
Pokiaľ sú informácie správne a pravdivé, tak bol urobený výskum. Tento výskum pozostával asi z 800 prípadov démonického posadnutia a útlaku. Medzi všetkými sa hľadal nejaký spoločný menovateľ, vzorec, alebo aspoň nejaký prevládajúci bod. Na nič sa počas tohto výskumu neprišlo. Nič na kultúrnom, náboženskom, etnickom základe. Vôbec nič.
My všetci sme asi účastníkmi vojny, ktorú nemôžeme vidieť. Vojny, vedľa ktorej vyzerá napr. islamský štát ako detský tábor. Každý človek ktorý sa narodil, každý kto práve teraz žije. Ale sú tu dve bytosti, ktoré si získavajú našu úplnú pozornosť. Jednou z nich je Boh a tou druhou Diabol. Obidve pozerajú na nás a obidve o nás bojujú. A my sme tí, ktorí do toho môžu vravieť… Je to iba na nás. Buď si zvolíte kráčať s Bohom, alebo si zvolíte cestu s Diablom. Pokiaľ nejdete s Bohom, tak idete automaticky s Diablom.
Cieľom temných síl je odtrhnúť od Boha čo najviac duší. Toto je ich jediná úloha a cieľ.
Démonické posadnutie sa objavuje ako výsledok rôznych príčin. Obecne povedané, že existuje niekoľko spôsobov. Jedným z nich je dedičstvo. Zdetíte démonov, narodíte sa s nimi. Máte ich v pokrvnej línii. Sú tu kvôli zlu predchádzajúcich generácii. Druhým je, že robíte zlo. To môže byť čokoľvek. napr. praktiky okultizmu, čarodejníctvo, vešetenie. V neposlednom rade stačí iba niekoho nenávidieť a priať si aby ochorel. Taktiež stačí použiť ouija tabuľky. Tých možností je veľa. Ale vždy musíte pootvoriť dvere…
Božia milosť chráni ľudí, dokonca aj v nevedomosti a nevinnosti pred posadnutím zlom. Preto diabol vie, že musí mať otvorené dvere, proste nejaký rituál ktorý vždy vyhľadáva. Ak k nemu osobne nenatiahnete svoju ruku, tak nemá k Vám prístup.
Ľudia si často myslia, že musí byť ťažké rozoznať rozdiel od psychologického a duševného problému. Ale démonické posadnutie sa v skutočnosti pozná jednoducho. Pokiaľ rozoznáte a poznáte rôzne druhy duševných chorôb a viete ako sa prejavujú, keď viete ako sa vyjadrujú verbálne. Obecne povedané, že Vám to prezradí pár dobre položených otázok.
Diabol chce prinášať nedostatok, utrpenie, bolesť, smrť, skazu celému ľudstvu, a to použitím všetkých jemu dostupných metód.
Niektorí, ktorí idú za exorcistom sú takí, čo stratili svoju vieru. Alebo sú neveriaci a keď sa stretnú s nevyvráteľnými faktami, tak sú ochotný znovu nájsť svoju vieru a veriť v exorcizmus. Takýto ľudia vnímajú okolnosti, ktoré nemôžu racionálne vysvetliť. Napríklad ak sa jedná o útlak, tak obeť nevysvetliteľne zlyháva vo všetkom o čo sa snaží. Preto nie je exorcizmus vyhradený iba pre prípady posadnutia. Môže sa využiť aj vo vážnych prípadoch útlaku.
Posadnutý sa pozná podľa jasných príznakov. Bežne obeť posadnutia prejavuje averziu k svätým predmetom. Ako príklad môže byť, že posadnutá osoba môže pri vstupe do kostola zažívať mimoriadny nepokoj, alebo do neho nedokáže vôbec vojsť. Pokiaľ sú schopní vojsť dnu, tak sa začnú cítiť naozaj nepríjemne a môže sa im urobiť zle. Ďalším príznakom môže byť, keď sa možné osoby posadnutia začnú chovať neobvykle, alebo začať robiť veci ktoré predtým vôbec nerobili. Zase pre takéto chovanie môže existovať aj psychologické vysvetlenie.
Takéto stavy sa prejavujú všeobecne, ale môže ich sprevádzať aj menej obvyklé prejavy ako je veľká fyzická sila. Ďalším výrazným príznakom je jav, nejaký paranormálny jav ako keď sa osoba dostane do tranzu a osoba začne hovoriť neznámym hlasom o veciach, ktoré nemôže vedieť. Taktiež môže ísť o materilizáciu predmetov. Tieto predmety často vychádzajú z úst obete, alebo ich obeť materializuje mimo tela.
Diabol sa vyhráža… ale nemôže beztrestne robiť čo sa mu zapáči.
Taktiež aj týmto článkom, chceme vzdať úctu všetkým exorcistom a ľuďom čo im pomáhajú, nakoľko iba oni sami vedia čo skutočný exorcizmus obnáša, ako sa s tým vysporiadať a pomôcť danému človeku.