Špiritizmus – neexistuje asi nikto, kto by nepočul o špiritistických sedeniach, alebo o tajomných postupoch, pri ktorých sa vyvolávajú duchovia mŕtvych s jediným cieľom. Aby komunikovali so živými.
Ľudstvo je už od pradávna fascinované špiritizmom. Mnoho ľudí dnes navštevuje média, aby uspokojili svoje potreby. Dokonca si chcú byť istý, že existuje život po smrti. A preto udržujú kontakt s mŕtvymi. Čo je to vlastne veda o médiach?
Takéto stretnutia a sedenia väčšinou prebiehajú v noci spravidla v miestnostiach bez okien. Vraví sa, že duchovia sú najaktivnejší medzi polnocou a štvrtou hodinou ráno. Malá skupinka ľudí na čele s médiom, alebo hypersenzitivným človekom si sadne okolo stola a začnú spoločne používať ouija tabuľky. Potom sa začínajú diať zázraky, ktoré sú pre materialistov nepochopiteľné… V miestnosti sa mení energia, objavuje sa nepochopiteľný zvuk, klopanie a predmety na stole sa začínajú samy pohybovať. Účastníci počujú tajomné hlasy a niektorí vidia strašidelné siluety.
Média tvrdia, že sú to duchovia, ktorí boli pozvaní z druhého sveta. Sú tam s nimi a je možné s nimi komunikovať. V niektorých prípadoch sa tieto siluety snažili ľudia zachytiť na fotoaparát, kde sú známe fakty, že sa duša média oddelila, a nielen že vystúpila ako samotný duch, ale vydala sa na nejakú púť. A tento okamih sa podarilo vyfotiť. Na druhej strane sú zase známe fotografie, na ktorých sa podarilo zachytiť poltergeista. Takéto veci a okamžiky sú nepredvídateľné, lebo niečo také nie je možné naplánovať.
Média, ktoré robia špiritizmus sa navzájom rozchádzajú v názoroch, k „povahe“ vyvolávaných duchov. Rozhovor s nimi nie vždy splní očakávania účastníkov seansy. Prízraky sú často náladové, majú čierny humor a odpovedajú rozporuplne. A toto väčšinou prítomných odrádza a núti ich pochybovať o pravdivosti odhaleného tajomstva.
Kňazi sú presvedčení, že títo návštevníci nie sú žiadne duše ľudí. Tento názor máme aj my, pričom máme zato, že pri takýchto seansách sa zjavujú vždy iba démoni rôznych stupňov a hierarchií, ktorí prostredníctvom médií vravia rôzne veci. Žiadny duchovia mŕtvych sa nezjavujú… Všetky duše zomrelých sú buď v pekle, alebo v nebeskom kráľovstve. A vyjsť odtiaľ bez božieho príkazu nemôžu.
Celkom opačný názor majú senzibilný ľudia, astrológovia a ezoterici. Mnohí z nich veľakrát vystupovali v úlohe médií na špiritistických seansách a majú tak „skúsenosti“ pri komunikácii s entitami. Preto tvrdia, že možnosť kontaktu so záhrobím existuje.
Jeden človek povedal: „Myslím, že komunikácia s duchmi je obecne možná, kde to môžu byť mŕtvi, démoni, anjeli a rôzne bytosti. Veď to bolo preukázané už v minulosti…“
Niektoré média si myslia, že duch najlepšie odpovedá na také otázky, na ktoré pozná odpoveď aspoň jedna osoba špiritistickej seansy. Preto prízraky ešte nikdy neprezradili ani jeden neznámy fakt zo života zúčastnených ľudí.
Pozrime sa trochu do histórie špiritizmu
Špiritizmus v takej forme ako ho praktikujú ľudia v dnešnej dobe sa objavil v polovici 19-teho storočia. Jeden muž si prenajal dom, v ktorom sa po nejakom čase začalo ozývať podivné klopanie. Pôvod tohto klopania nedokázal nikto vysvetliť. Tento muž bol farmár protestantskej sekty danej doby. Jeho náboženstvo s ním zdieľala aj jeho manželka a ich deti. Zvláštne zvuky obyvatelia domu najčastejšie počuli z izieb ich dcér a to hlavne v noci. Malé dievčatá pomerne skoro pochopili, že takto s nimi komunikuje rozumná bytosť. Zo začiatku iba prosili o opakovanie klopania ktoré robili sami.
Potom začali dávať otázky kde sa dohodli, že duch bude dávať kladné odpovede jedným klepnutím. Otázky preto kládli tak, aby sa na nich dalo odpovedať iba „ÁNO“ alebo „NIE“. Veľmi rýchlo pochopili, že duch ktorý s nimi komunikuje nie len počuje ale aj vidí a v neposlednom rade toho veľa vie. Dvanásťročné dievča rýchlo vymyslelo celú abecedu, ktorá jej umožňovala klopaním získavať odpovede na otázky ktoré ju zaujímali. Pomocou tejto abecedy zistila, že s ňou komunikuje duch zavraždeného obchodníka. Zaujímavé na tomto príbehu je, že o 50 rokov neskôr bola objavená mŕtvola pod ich domom, kde sa jednalo o osobu daného obchodníka.
Neskôr došlo k zverejneniu tejto komunikácie, začali ľudia o svojej komunikácií s duchmi rozprávať verejne, aj keď predtým toho báli. Samotné sestry začali praktizovať komunikáciu so záhrobím v širšom merítku na špiritistických seansách. Toto sa potom ako vlna rozšírila do celého sveta. Nebola to najlepšia vlna, pretože v danú dobu významnejší ľudia varovali pred veľkým nebezpečenstvom špiritizmu, hlavne pred tým čo nazývali nekromanciou (spolupráca s bytosťami s nekrosféry, zo sféry duchov mŕtvych).
V druhej polovici 19. storočia sa v Amerike, Európe a Rusku objavilo mnoho špiritistických spoločností. Začali sa vydávať noviny, časopisy a vychádzala jedna kniha za druhou. Ich autormi boli najznámejší ľudia tej doby, kde jednalo o vedcov, spisovateľov, verejne známy ľudia a dokonca aj politici.
Zakladali sa rôzne spolky a skupiny špiritizmu, ktoré celé noci kontaktovali duchov.
Všetky náboženstvá hovoria o dušiach a o ich živote v posmrtnom svete, pričom tieto zmienky sú často alegorické a pre mnohých nepochopiteľné.
Konkrétnejšie informácie o tom čo sa stane s dušou po smrti dávajú knihy cirkevných otcov.
Biskup Ignácius Bryanchaninov na konci 19. storočia napísal: „Po vykonaní tajomstva smrti, odkladáme náš hrubý obal – telo, a ako duševná bytosť jemná a éterická prechádzame do iného sveta, do obydlia bytostí podobných dušiam.“
Súčasná veda potvrdzuje osvietenie svätých. Ľudské telo je oveľa zložitejšie ako sa obecne predpokladá. Okrem fyzického tela ma človek bežným okom neviditeľné energetické telo, a možno je to práve tá duša človeka… Ako ukazujú výskumy v okamihu smrti sa z fyzického tela oddeľuje akási energetická podstata. Samozrejme, že mechanizmus týchto procesov nie je vysvetlený a jasný.
V astrálnom svete žije mnoho rôznych bytostí a s kým človek priamo komunikuje nie je vôbec jasné, pretože duchovia alebo bytosti ktoré s nami nadväzujú kontakt majú sklon nám KLAMAŤ.
Ľudia ktorí vyvolávajú duchov zomrelých príbuzných nepochybujú, že komunikujú priamo s nimi. Hlas, intonácie, detské prezývky a iba im známe detaily pozemského života dokazujú, že kontakt s nimi nadväzujú práve preto ich príbuzní.
Možno mal niekto šťastie, že k nemu naozaj prišla jeho babka a dala mu dobrú radu, na niečo ho upozornila, varovala napr. v sne… ale možno to bol anjel tmy, ktorý sa tvári ako anjel svetla a začína človeka zaťahovať do nejakých končín ktoré pozná a má nejaký cieľ.
Ešte donedávna ľudia u ktorých diagnostikovali klinickú smrť umierali. Dnes je resuscitácia takýchto pacientov bežná prax. Ľudia sa doslova vracajú z druhého sveta. Jeden známy človek prezradil, že prežil klinickú smrť po tom čo sa mu zastavilo jeho srdce. Bol okolo piatich minút v štádiu klinickej smrti.
Po pár okamžikoch a preludnej temnoty, som seba nevnímal ako hmotný predmet. Rýchlo sa zmenil môj uhol pohľadu a začal som s údivom pozorovať čo sa deje „dole“. Uvidel som nejakého tmavovlasého človeka s úplne bledou tvárou, ale nepoznal som ho. Až teraz s odstupom času si uvedomujem, že som to bol ja sám. V tej chvíli ma nič nezaujímalo a niečo ma odtiaľ nezastaviteľne ťahalo. Niekto ma volal a niekde na mňa čakal. Ja som tam mal bezpodmienečne a rýchle ísť. Videl som kam a vedel som smer. Bolo to jasné svetlo a vedel som, že je tam veľmi dobre a preto som tam s ohromnou radosťou vyrazil… v tej chvíli som otvoril oči a skláňali sa nado mnou lekári ktorí ma oživovali. Nezmohol som sa na nič iné ako na jednú vetu: Prečo ste ma priviedli späť?
Čoraz viac vedcov dnešnej doby prichádza k presvedčeniu, že život po smrti je normálny prírodný zákon a že druhá dimenzia to čomu sa vraví duša je realita. Energetické obrazce sa na fotografiách objavujú pomerne často, ale vysvetlenie pre tento jav vedná komunita zatiaľ nemá žiadne.
Myslíme, že duchovia, duše, entity, démoni skutočne v našom svete existujú.
Iná vec je, že naše orgány nie sú schopné ich bezprostredne vnímať. Je to dané tým, že sú to iba hypotézy a spektra v ktorých vnímajú naše orgány, napr. zvukové, obrazové ale hlavne uši sú trochu iné ako tie spektra v ktorých existujú pojmy ako duchovia a duše.
Existujú hypotézy že komunikácia s duchmi nie je nič iné ako len rozhovor s podvedomím. Ale nie je to také jednoznačne… Hlasy a fotografie duchov, existencia poltergeistov a nakoniec priame útoky na exorcistov pri vyháňaní diabla hovoria o tom, že temné bytosti ak aj sú neviditeľné, tak sú celkom reálne.
Samotná špiritistická seansa je veľmi nebezpečná procedúra. Energiu pre demonštráciu svojich schopností čerpajú duchovia z média, ktoré práve pri seanse vyčerpá obrovské množstvo vnútornej sily. Podobné časté praktiky spôsobujú ujmu psychickému alebo fyzickému zdraviu. V lepšom prípade sa dostaví iba nedostatok energie, v horšom posadnutie a šialenstvo. Ľudia zaoberajúci sa špiritizmom sa stávajú na duchoch úplne závislí. Postupne strácajú schopnosť zdravo posudzovať získané informácie, začínajú im bezvýhradne veriť a bezpodmienečne spĺňajú všetky príkazy z druhého sveta. Niekedy to končí tragicky…
Záverom je možné povedať, že média dokazujú jeden fakt. Duša alebo energetická podstata môže pobývať mimo jeho telo. Kontakty so zosnulými neposkytujú žiadne informácie o povahe nemateriálneho sveta a ani o existencii posmrtného života.
